Aktuality farského života

Úmysly Apoštolátu modlitby

Svetová sieť modlitby Svätého Otca známa ako „Apoštolát modlitby“ šírením pravidelných mesačných úmyslov zjednocuje veriacich v účasti na apoštoláte celej Cirkvi obetovaním osobnej modlitby, práce, radostí i utrpení každého dňa v spojení s Kristovou eucharistickou obetou. Robí tak formou nasledujúcej Modlitby obetovania dňa:

Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého Otca a našich biskupov na tento mesiac:

OIktóber 2021

Evanjelizačný úmysel: Aby sa všetci pokrstení ľudia podieľali na evanjelizácii a boli ochotní stať sa misionármi svedectvom svojho života, vyžarujúceho evanjelium.

Úmysel našich biskupov: Aby sa v našich rodinách rozšírila spoločná modlitba posvätného ruženca.

Nedeľa Božieho milosrdenstva.

Drahí bratia a sestry, milí farníci, slávime Nedeľu Božieho milosrdenstva. Ponúkam Vám na úvahu úryvok encykliky sv. Jána Pavla II., ktorý túto nedeľu zaviedol do života Cirkvi. Ako dobre vieme, on, ako bývalý krakovský arcibiskup metropolita, bol veľmi dobre oboznámený so zjaveniami, ktoré mala sv. Faustína Kowalska. Túto rehoľnú sestru osobne blahorečil aj svätorečil. A dobre vedel, že si Pán Ježiš žiadal o vyhlásenie Druhej veľkonočnej nedele za sviatok Božieho milosrdenstva. Tak aj tento pápež v roku 2000 učinil. Dvadsať rokov predtým, v roku 1980, napísal svoju druhú encykliku o Božom milosrdenstve Dives in misericordia. Keď som si ju už ako kňaz dôkladnejšie študoval, nadobudol som pocit, akoby sa tento svätý pápež počas jej písania díval na obraz Božieho milosrdenstva. Ponúkam Vám úryvok tejto encykliky, ktorý sa mi zdá veľmi príhodný na dnešný deň:

»Veľkonočné tajomstvo je teda sám Kristus ako vrchol nevyspytateľného tajomstva Boha. Práve tu sa najviac a dokonale spĺňajú slová povedané vo večeradle: „Kto mňa vidí, vidí aj Otca.“ (Jn 14, 9). Lebo Kristus, ktorého Otec kvôli človekovi „neušetril“ a ktorý vo svojich bolestiach a v smrti na kríži nezakúsil ľudské milosrdenstvo, svojím zmŕtvychvstaním zjavil plnosť tej lásky, ktorú má Otec voči nemu a v ňom aj voči všetkým ľuďom. „Nie je Bohom mŕtvych, ale živých!“ (Mk 12, 27). Svojím zmŕtvychvstaním nám ukázal Kristus Boha milosrdnej lásky práve v tom, že vzal na seba kríž ako cestu ku vzkrieseniu. Preto keď si pripomíname Kristov kríž a jeho utrpenie i smrť, naša viera a nádej sa majú sústrediť na Zmŕtvychvstalého; totiž na toho Krista, ktorý „večer v ten istý prvý deň v týždni… stal si doprostred“ vo večeradle, kde „boli učeníci … dýchol na nich a hovoril im: Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“. (Jn 20, 19-23).

Hľa, Boží Syn vo svojom vzkriesení dokonale zakúsil na sebe milosrdenstvo, totiž Otcovu lásku, ktorá je silnejšia než smrť. Avšak ten istý Kristus, Syn Boží, je ten, ktorý ku koncu mesiášskeho poslania – ba v určitom zmysle po ňom – zjavuje seba samého ako nevyčerpateľný prameň milosrdenstva, t.j. lásky, ktorú potom v priebehu dejín spásy treba v Cirkvi považovať vždy za silnejšiu, než je sám hriech. Veľkonočný Kristus je akoby posledným a večným stelesnením milosrdenstva a jeho živým znakom. (…) V tomto duchu nám posvätná veľkonočná liturgia kladie na ústa slová žalmu „Milosrdenstvo Pána ospevovať budem naveky.“ (Ž 89, 2).«

Spolu s celým spoločenstvom veriacich volajme:

Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.

Pre Jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.

Ježišu, dôverujem v teba!

S modlitbou a požehnaním Gabriel J. Koch, farár

Pripájam odkaz na celú encykliku Dives in misericordia:

https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/dives-in-misericordia

 

9. apríl: Aleluja!

Z historického pohľadu je dnes veľmi pravdepodobne výročie toho prvého dňa v týždni, keď Pán vstal z mŕtvych. Dosť všeobecne sa prijíma, že udalosti Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania sa udiali v roku 30. Konkrétne v piatok 7. apríla 30 bol Pán Ježiš ukrižovaný, zomrel a bol pochovaný, západom slnka sa začala sláviť Pascha a následne – 8. apríla – až do západu slnka sa slávil prvý deň sviatkov nekvasených chlebov (Ježišovo telo spočívalo v hrobe). Ženy 9. apríla 30, teda „v prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: „Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ (Lk 24, 1-7).

Udalosti dejín spásy majú svoje konkrétne „tu a teraz“, a je dobré na to nezabúdať. Aj my máme svoje „tu a teraz“ a v tomto konkrétnom čase je nám ponúknutá milosť vykúpenia a spásy.

„Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky!“ (Hebr 13, 8).

S prianím požehnaného dňa
Gabriel J. Koch, farár.

 

Veľkonočná nedeľa

Vzkriesený a oslávený Ježiš Kristus je znakom Božieho milosrdenstva voči nám. V jeho oslávených ranách žiari moc Božej lásky a pozýva nás tomu, aby sme ako svätý Tomáš vyznali: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20, 28).

Drahí bratia a sestry, milí farníci, prajem a vyprosujem Vám požehnané Veľkonočné sviatky!

S modlitbou a požehnaním Gabriel J. Koch, farár.

Duchovné slovko – Tajomstvo Bielej soboty

Drahí bratia a sestry, milí farníci, Biela sobota, ktorú aj v tomto roku prežívame v zovretí pandemických opatrení ma od istého času veľmi fascinuje svojím obsahom. Je to deň, keď sa neslávi žiadna spoločná liturgia, sväté prijímanie sa podáva len ako viatikum – pokrm na cestu do večnosti pre zomierajúcich a obvykle sa naša pozornosť sústreďuje na poklonu pri tzv. Božom hrobe. V Cirkvi a v kostole panuje ticho. Pán Ježiš Kristus zomrel a bol pochovaný.

Lenže Biela sobota má hlbšie pozadie. Kristus, ktorý bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný, skôr než na tretí deň vstal z mŕtvych, zostúpil k zosnulým. Náš preklad „zostúpil k zosnulým“ nie je celkom presný. Po latinsky Kristus – presnejšie jeho nesmrteľná ľudská duša – zostúpil „ad infernos“. Teda doslovne do pekiel. Inferná – peklá sú podľa starovekých predstáv podzemné priestory – podsvetie – tajomná ríša zosnulých. Gréci tomu hovorili Hádes. Biblické zjavenie používa hebrejský výraz „šeol“, ktorý sa dá preložiť ako priepasť. Toto pomenovanie sa prvotne používalo ako označenie umelých cisterien vytesaných do skaly na zachytávanie dažďovej vody (archeológovia našli vo Svätej zemi jednu hlbokú cca 60 m). A bolo príznačné, že sa na dne usadzovalo bahno. Tieto cisterny – keď nebolo vody – slúžili aj ako väzenie. Stačí si pripomenúť Jozefa, ktorého bratia hodili do cisterny, kým ho nepredali do otroctva (porov Gn 37, 24). Aj proroka Jeremiáša uväznili v cisterne (porov. Jer 38, 6). Starý zákon je posiaty textami, ktoré sa odvolávajú na podobnú skúsenosť. Napríklad taký Žalm 69 sa začína od slov: „Zachráň ma, Bože, lebo voda mi vystúpila až po krk. V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval. Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.“ (Ž 69, 2-4). Obraz človeka vhodeného do hlbokej jamy, do priepasti, uviaznutého v bezodnom bahne, ktorý sa len môže dívať hore a čakať na záchranu sa stal obrazom vyjdenia posmrtného osudu ľudskej duše v časoch pred príchodom Vykupiteľa. „Vyslobodím ich z moci podsvetia, od smrti ich vykúpim.“ – sľubuje Boh ústami proroka Ozeáša (Oz 13, 14). Toho proroka, ktorý zapísal aj tieto známe slová: „Oživí nás po dvoch dňoch, na tretí deň nás vzkriesi a žiť budeme pred jeho tvárou.“ (Oz 6, 2). Byť v tejto Priepasti však znamenalo byť odlúčený od Boha: „Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. A kto ťa môže chváliť v podsvetí?“ (Ž 6, 6). A napriek tomu žalmista prorocky predpovedá: „Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. Ukážeš mi cestu života. U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.“ (Ž 16, 9-11).

Ježišovo zostúpenie k zosnulým, zostúpenie do tejto Priepasti smrti je hlbokým tajomstvom viery a súčasťou vykupiteľského diela. On musel zomrieť a po smrti musel prijať osud hriešneho človeka. Veď „ … mzdou hriechu je smrť“ (Rim 6, 23). A Kristus vzal na seba hriechy celého sveta, ba stal sa hriechom (porov. 2 Kor 5, 21). Toto úžasne rozvinul veľký teológ kardinál Hans Urs von Balthasar (+1988). Vysvetľuje to tak, že Kristova ľudská duša, zaťažená hriechmi celého sveta sa akoby prepadla až na dno tejto Priepasti. Totiž biblický Izrael to chápal tak, že čím väčšmi bola duša človeka zaťažená hriechmi, tým hlbšie sa prepadla a tým ďalej bola od možnosti záchrany. V tomto chápaní nikto, žiadna duša, nebol hlbšie ako Ježiš Kristus. Ten padol na pomyselné dno. Hans Urs von Balthasar to nazýva solidaritou v smrti s ľudským pokolením, dôsledným prijatím ľudskej prirodzenosti aj po smrti. Lenže tam, na dne Priepasti smrti zažiarila jeho božská prirodzenosť a moc smrti bola zlomená, jej reťaze polámané a dielo spásy dokonané.

Toto je znázornené na svetoznámom výjave, ikone Zmŕtvychvstania. S týmto výjavom korešponduje starobylá homília na Svätú a veľkú sobotu: „Čo sa to deje? Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké ticho a osamelosť. Veľké ticho, lebo Kráľ spí. Zem sa zľakla a zatíchla, lebo Boh v tele zaspal a zobudil tých, čo spali od vekov. Boh v tele zomrel a otriasol ríšou zosnulých. Isto ide hľadať prvého otca ako stratenú ovcu. Určite chce navštíviť tých, čo sedia vo tme a v tôni smrti . Áno, Boh a jeho Syn idú vyslobodiť z múk uväzneného Adama a s ním uväznenú Evu. Pán k nim prišiel s víťaznou zbraňou kríža v náručí. Len čo ho zbadal prvý otec Adam, od úžasu sa bil do pŕs a zavolal na všetkých: „Môj Pán so všetkými.“ A Kristus odpovedá Adamovi: „I s duchom tvojím.“ Berie ho za ruku, budí ho a hovorí: „‚Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a zažiari ti Kristus.‘ (Ef 5,14) Ja som tvoj Boh a kvôli tebe som sa stal tvojím synom, kvôli tebe a kvôli tým, čo vzídu z teba, teraz hovorím a svojou mocou rozkazujem tým, čo sú vo väzení: Vyjdite, tým, čo sú vo tme: Zažiarte, a tým, čo spia: Vstaňte! Rozkazujem ti: Prebuď sa, ty, čo spíš! Veď som ťa nestvoril na to, aby si bol uväznený v podsvetí. Vstaň z mŕtvych; ja som život tých, čo zomreli. Vstaň, dielo mojich rúk! Vstaň, moja podoba, stvorená na môj obraz! Vstaň, vyjdime stadiaľto!“

Drahí bratia a sestry, tento deň je vo svetle viery tajomný a úžasný. Nie je len akousi pauzou medzi Veľkých piatkom a Veľkonočnou nedeľou. Je naplnený tajomstvom viery v toho, ktorý zostúpil k zosnulým. Povzbudzujem Vás k tichému zamysleniu a rozjímaniu o tomto tajomstve viery.

S modlitbou a požehnaním Gabriel J. Koch, farár.

 

 

____________________________________________________________

2020

Veľký miništrantský výlet

Miništranti z myjavského farského kostola súťažili a zbierali body za službu pri oltári od Dušičiek 2019 do Zoslania Ducha Ducha Svätého 2020. Po vyhodnotení 16-tich najlepších čakal popoludní v nedeľu 21. júna 2020 veľký spoločný výlet na Horu Butkov do Skalného sanktuária Božieho milosrdenstva a hneď potom do Laserovej arény v Trenčíne na dve akčné hry. Záverečné posilnenie po celom dni prebehlo v pizzerii na Starej Turej. Vďaka patrí otcom Marekovi Hrinovi a Slavomírovi Ondruškovi, že obetovali čas i svoje autá, aby sa tento pekný výlet mohol uskutočniť.

.

Obnovenie bohoslužieb po koronakríze

Veriaci vo Farnosti Myjava s veľkou radosťou prijali obnovenie slávenia verejných bohoslužieb po osemtýždňovom zákaze, ktorý súvisel s protiepidemiologickými opatreniami počas vážneho nebezpečenstva šírenia nákazy koronavírusom Covid-19. Prvé sväté omše, ktoré sa mohli za účasti veriacich sláviť od 6. mája 2020, vynikali okrem veľkonočnej radosti aj duchovnou úľavou, že kostolné lavice nemusia zostať prázdne a opäť môže vo farnosti prúdiť sviatostný život v spoločenstve. Platným obmedzeniam sa veriaci veľmi dobre prispôsobili. Pri vstupe do kostola sa dezinfikujú ruky, povinnosťou je nosiť rúško a v kostole sú vyznačené miesta na sedenie s rozostupmi. Nedeľné sväté omše o 10.30 hod. bývajú za dobrého počasia vonku v parku pri kostole, aby napriek platnému dišpenzu nikto nemusel zostať bez účasti na nedeľnej svätej omši. 

.

.

Fašiangové akcie

Obdobie od slávnosti Zjavenia Pána do začiatku pôstu sa nazýva fašiangy a hojne sa využíva na usporadúvanie zábav pre všetky vekové kategórie. Vo Farnosti Myjava sme využili tohoročné fašiangy opäť na dve tradičné podujatia: detský karneval a farský ples. Karneval pre deti v maskách sa uskutočnil v nedeľu 9. februára 2020 v Centre voľného času v Myjave. Mladí birmovanci si pripravili šmolkovskú scénku na úvod a potom sa rozprúdila zábava tanca a hier pre deti až do večera. Farský ples sa v sobotu 22. februára 2020 konal už 24.-krát a zúčastnilo sa ho vyše 80 ľudí. Reštaurácia na plavárni v Myjave žila tancom, hudbou, priateľskými rozhovormi a bohatou tombolou do neskorých nočných hodín.

.

Ekumenické modlitby 2020

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov bol veľmi intenzívne prežívaný aj na Myjave. Katolícki a evanjelickí veriaci mali v týždni od 18. do 25. januára 2020 až štyri príležitosti na spoločnú ekumenickú modlitbu, ktorá bola tento rok inšpirovaná udalosťou, keď obyvatelia Malty svätému apoštolovi Pavlovi i mnohých ďalším po stroskotaní lode preukázali neobyčajnú láskavosť (porov. Sk 28,2). Modlitba bola sprevádzaná aj názornou aktivitou. Na model lode bolo pripnutých postupne osem vesiel s dôležitými slovami: zmierenie, osvietenie, nádej, dôvera, sila, pohostinnosť, obrátenie, štedrosť. Ekumenické stretnutia spracovala do video reportáže Myjavská televízia.