.
Pri pohrebe svojich veriacich Cirkev s dôverou slávi veľkonočné tajomstvo, aby tí, čo boli krstom pričlenení k zomrelému a vzkriesenému Kristovi, smrťou vošli s ním do života. Modlitba je duchovnou pomocou pre zomrelých a pre pozostalých útechou i nádejou v ich bolestnom žiali..
Pochovať katolíckym pohrebným obradom môže kňaz len zomrelého človeka, ktorý bol členom Katolíckej cirkvi. Katolícky kňaz môže byť prítomný, prípadne predniesť modlitbu na pohrebe človeka iného vierovyznania, ak to bolo jeho prianím alebo o to prosia pozostalí.
Veriaci človek by mal odísť z tohto sveta na večnosť zmierený s Bohom a zaopatrený sviatosťami zomierajúcich. Preto je veľmi dôležité, aby blízke osoby zomierajúceho človeka vypočuli jeho prosbu o zavolanie kňaza alebo sa ho sami spýtali a ponúkli mu túto možnosť, najmä ak ide o vážne nebezpečenstvo smrti.
Najviac sa pre večnú spásu človeka dá urobiť pokiaľ človek žije a môže si vzbudiť úkon ľútosti nad hriechmi celého svojho života a zveriť sa na poslednej pozemskej ceste do rúk Božieho milosrdenstva. To je možné aj pokiaľ človek nevníma alebo je v kóme, keďže vnútorný duchovný život nie je limitovaný slabosťou tela. Sviatosti zomierajúcich však môže kňaz vyslúžiť len dokiaľ nenastala smrť. Potom je možné len odporúčať dušu zomrelého človeka Bohu a modliť sa, aby dosiahol pokojný odpočinok v nebeskej radosti. To je aj poslaním katolíckeho pohrebu.
V prípade úmrtia príbuzní v ktoromkoľvek čase kontaktujú kňaza podľa údajov na stránke „Kontakty“. Ak by bol telefonicky nezastihnuteľný, najistejšou cestou je poslať SMS na mobilné číslo alebo e-mail na farskú adresu. V koordinácii s pohrebnou službou sa dohodne deň a hodina pohrebu a tiež, kedy pozostalí prídu na faru a spíšu sa údaje o zomrelej osobe pre účely cirkevnej matriky. Zároveň sa dohodnú podrobnosti katolíckeho pohrebného obradu.